Jedna z ciest

Poznávanie Boha

    Bola som len 11 ročné dievča, keď jedna kniha zmenila život celej našej rodine. Ako kresťania sme chodili pravidelne každú nedeľu a cez sviatky do kostola. Je pravda, že ako dieťa som nemohla preniknúť do úplnej hĺbky kresťanskej viery, ale už vtedy som vedela vypozorovať, že napriek tomu, že ľudia chodili do kostola, žili povrchný a materiálny život plný intríg a ohovárania len čo z  neho vyšli.

   Na moje šťastie sa rodičia začítali do knihy Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu od Abd-ru-shina vlastným menom Oskara Ernsta Bernhardta a našu výchovu usmerňovali podľa tohto Slova. Začala som narážať na pojmy ako reinkarnácia, teda že nežijeme len raz, ale sa rodíme do hmotnosti viackrát, aby sme sa duchovne rozvíjali a našli cestu k pravému domovu do Raja. Pamätám si akú mi to spôsobovalo hrôzu. Nedokázala som sa veľmi dlho vyrovnať s tým, že v budúcom živote budem mať inú tvár, akoby som to telo bola JA :) Teraz mi to pripadá zábavné, ale vtedy to bol môj najväčší strašiak a tiež samozrejme smrť ako taká.

   Prijať tieto informácie chce skôr dospelého či zrelého človeka, ale postupne ako som rástla sa mi s tým podarilo vyrovnať a pochopiť tú nádhernú milosť, že sa môžeme opätovne narodiť, zdokonaliť sa a odčiniť čo sme v minulých životoch napáchali. To dáva zmysel prečo neexistuje nespravodlivosť na tomto svete. 

   Pre mnoho ľudí veta: "Boh je, bol a bude", je samozrejmou a nikdy sa nad ňou nezmýšľali, čo nebol môj prípad. Chápala som už mnohé veci a spoznala úrovne Stvorenia, všetko do seba zapadalo. Ale akonáhle mi rozum položil otázku: "A ako vznikol Boh"?, rozpadol sa mi celý svet na kúsky a môj život stratil zmysel. Rozum si s tým nevedel poradiť. Iba vtedy, ak som prijala, že Boh je východisko všetkého života, len vtedy som bola vyrovnaná. Avšak nie nadlho, často sa mi tieto stavy vracali a už som takto nevládala. Z najhlbšieho vnútra som poprosila svetlé bytosti, aby mi už nikdy nedovolili pochybovať, lebo len vtedy ak v Boha verím má všetko zmysel. Sila, ktorá ku mne prišla sa dá prirovnať úderu, ledva som to ustála na nohách. 

   Preto viem, že viera musí byť živá a musí sa stať presvedčením. Bez Svetla si svoj život nedokážem predstaviť. A Svetlo je Boh a Boh je Pravda. To ma sprevádza doteraz. Len prežívaním a vyciťovaním z nás budú tie pravé duchovné bytosti. A žitie podľa vôle Stvoriteľa je tou najväčšou vďakou.

B.

                                                                             **************************

    Do všetkých diaľok raz volala moja duša ...Existujem vôbec? Alebo je život iba sen? Naozaj žijem len raz a potom ?..zaniknem?? ....Nie, to nedáva zmysel. Tak veľmi som prosila o pomoc a jasnú odpoveď. Deň za dňom, stále viac. Vyrastala som však v rodine, kde sa o Bohu nikdy nehovorilo...volala som do prázdna ???

   Najväčší zlom nastal na strednej škole.....vtedy som sa skrývala do čiernej farby, a počúvala hudbu, ktorá bola ťažká, a plná neporozumenia sveta naokolo. Tak som zistila, že sa takto aj tak neskryjem. A pred kým vlastne, pred sebou? A že tomu svetu vôkol mňa túžim rozumieť....Začala som viac počúvať seba, čo to vlastne hľadám?

   Asi ma tam hore raz niekto naozaj počul, a poslal mi do života všetko o čo som vtedy prosila, a ešte viac... A ja som spoznala, že Boh jednoducho je. Nechodila som do kostolov, ani som tam Boha nikdy nehľadala, našla som ho doma, vo svojej izbe. V tichu vlastného srdca a v úprimnosti sama k sebe, keď sa vo mne prebúdzal cit. Ten tichý hlas, ma začal viesť... k ľuďom, ktorí ma posúvali stále vpred, a ktorí mi ukazovali vzory. Vznikli krásne priateľstvá, a ešte krajšie stretnutia. Život naberal na väčších farbách, aj v mojom šatníku :-D

   Zo začiatku som si prešla aj ezoterickými vodami, prednáškami o zdravom životom štýle, hľadala som anjelov, dobré karty, ktoré vyveštia dobrý osud, aj nejaké tie čáry máry :-D Ako prieskumník som stále hľadala aj sa strácala...až sa mi do rúk dostala vzácna kniha, najväčší poklad.

   Začala som viac rozlišovať, čo život povznáša a dáva slobodu. Ako čisto myslieť, hovoriť a tvoriť. Začala som veriť v dobro a ušľachtilosť. Pochopila som že Dobro dáva zmysel, ak sa tie zákonitosti žijú v najmenších maličkostiach. Začala som veriť v Lásku, keď tu môžem jednoducho byť pre druhých....ľudsky, bez domýšľavosti a čisto. Že, ak k sebe pristupujeme s láskyplnosťou a venujeme druhému nádej, môžeme žiť raj na zemi už teraz.

   Dostala som sa tiež na miesta, ktoré môj cit prehĺbili k ešte väčšej dôvere v krásu života. Stupienok za stupienkom, každý moment ma učil rásť otvárajúc sa vďake a šťastiu. Život a jeho cesty sú nenahraditeľné v maličkostiach. Až kniha Vo svetle Pravdy - Posolstvo Grálu, zmenila môj život od základov. Pochopila som, že duchovný život je taký, ktorý je naplnený citom, láskou, dobrými úmyslami a činmi. Stačí byť iba detsky otvorený, k tomu čo k nám prichádza od nášho Stvoriteľa, byť spojený s tou prenádhernou živou silou v našom srdci, kde je všetko potrebné..

         K.

                                                                                **************************

   Spomínam si ako som vo svojich piatich rokoch, vysypala otázky na babku, ktoré sa mi prehnali hlavou, pri pohľade na kríž s ukrižovaným Kristom visiacim na stene obývacej miestnosti.

    " Babi a prečo Ježiška ukrižovali, prečo musel tak strašne trpieť ?" odpoveď bola stručná. "aby nás vykúpil z hriechov." V detskej duši však prebiehalo neporozumenie a tak som pokračovala v otázkach, prečo nemohol inak a prečo nás musí vykúpiť z hriechov?....odpovede zneli podľa kresťanskej náuky.... viem, že po rozhovore som odchádzala s predstavou obrovskej lásky Ježiškovej, ale s nepochopením Boha Otca, prečo to nemohol zariadiť inak, pripadal mi krutý voči svojmu synovi.

    Vyrastala som v rodine žijúcej príkladným kresťanským životom, s pravidelnými návštevami kostola a prijímaním sviatostí ako sú prijímanie a spovede. Vzorom dobrého kresťana mi bola babka a mamka, preto sa aj v mojom srdci zrodila túžba, byť dobrým človekom. Zaujímal ma život v reholiach, čítala som rôzne životopisy svätcov. Snažila som sa viesť pravý kresťanský život nielen povrchne a navonok, ale naplno z hĺbky mojej duše.

    Keď som bola vo veku 14 rokov, mali sme v rodine veľkú krízu - hrozil rozvod mojich rodičov. Bolo to veľmi ťažké obdobie, hlavne pre mamku. V tej dobe sme sa stali priateľkami, so všetkým svojím trápením sa delila so mnou, nakoľko som v tomto veku bola pomerne vyspelá nielen fyzicky, ale aj duševne.

    Mamka hľadala cestu z tohto trápenia a prosila o pomoc Boha. Odpoveď na jej prosbu prišla v podobe "zelenej" knihy Posolstvo Grálu. Ešte dnes mám živo pred očami, ako sme spolu čítali prvé strany knihy. Nikdy nezabudnem, na nové pohľady v otázkach o živote či smrti Božieho syna, ktoré spôsobili víchor v naučených teóriách, ten poprevracal všetko staré slepo prijaté a naučené. Všetky kresťanské pre mňa nezodpovedané "mystéria" boli odrazu logicky jasné a čisté.

    Myslím, že som prežívala ten víchor, o ktorom hovoril Ježiš Nikodémovi, ktorý sa ho pýtal, ako môže vojsť do kráľovstva Božieho. " Akási krajina spočíva v lenivom spánku v tom vtrhne do nej víchor, nevieš odkiaľ prichádza a kam sa ženie, ale cítiš jeho burácanie a vidíš, ako rozvíri a poprehadzuje všetko, a keď odtiahne preč, tak krajina má nový iný vzhľad. Rovnako je to aj s ľuďmi, ktorými sa preženie Sila vychádzajúca z Boha, otrasie spiacimi a náhle sú vnútorne premenení, ak obnovujúcej sile nekladú odpor.

    Vyjasnenie prichádzajúce vďaka tejto vzácnej knihe nesúcej POSOLSTVO Z VÝŠIN, nám dalo nový smer života. Smer, ktorý sa hlbším poznávaním Posolstva stáva stále zreteľnejším, radostnejším a neopísateľne krásnym.  

E.

                                                                         **************************

Váš príbeh ....